Aj keď na juhu Jasovskej planiny sú krásne vyhliadky, ukážeme si, že na vyhliadky na severe planiny vôbec nezaostávajú. My si ukážeme tri z nich. Vidieť viac vyhliadok by už znamenalo prejsť príliš veľký okruh. Z Hačavy sa vieme celkom rýchlo dostať na Jasovskú planinu. Odtiaľ pôjdeme južnejšie a prídeme na hranu planiny. Na jednom mieste nájdeme vyhliadku, z ktorej uvidíme jaskyňu Čertov most s vysokým portálom. Potom sa presunieme ešte južnejšie až k rampe paraglajdistov. Následne sa stočíme na sever a okolo ovčinca sa dostaneme ku Kozej studni a až do krásneho starého jabloňového sadu s poľovníckou chatkou. Zo sadu zamierime na sever Jasovskej planiny až ku Šugovskej vyhliadke. Od nej sa dáme k Sedlu Železná brána. Na východ od nej sa nachádza posledná vyhliadka tejto túry – Železná vyhliadka. Uvidíte, že je ešte krajšia ako Šugovská vyhliadka. Po návrate do Sedla Železná brána pomerne rýchlo zídeme do Hačavy.
Trasa
Hačava – Vyhliadka na Čertov most – pri Bereši – Kozia studňa – Miglinc sad – Šugovská vyhliadka – Sedlo Železná brána – Železná vyhliadka – Hačava
15,6 km; +570 m / –570 m
Doprava
Stretnutie s autami o 8:45 h pri OcÚ v Hačave
Autami z Hačavy
Zaujímavosti na trase
Obec Hačava sa nachádza na konci Hájskej doliny vo výške 650 m vo východnej časti Slovenského krasu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1345. Prví obyvatelia boli baníci nemeckého pôvodu a prišli sem v druhej polovici 14. storočia. Neskôr sa prisťahovali rusínski pastieri, ktorí vytvorili dnešnú formu dediny a celého okolia. Zaoberali sa s pasením, drevorubačstvom, výrobou sediel, tažbou železnej rudy a výrobou dreveného riadu. Dnes v obci dominuje slovenská národnosť. Obec ležala v oblasti, kde sa hranice Turnianského panstva stýkali s hranicami majetku Jasovského kláštora a mesta Smolník. V obci sa zachovali nádherné pôvodné drevenice, ktorá sa radia medzi najzaujímavejšie pozoruhodností v oblasti. Dnes už ustupujú novým chalupám. Okolité planiny, horné lúky a krasové útvary sú príťažlivé pre turistiku. Vedú tu viaceré turistické trasy a jedna cyklistická, ktorá spája Hájsku dolinu, Zádielsku planinu a Zádielsku dolinu. V Hačave začína náučný chodník Horné Lúky, ktorý sa končí nad Zádielskou tiesňavou. Asfaltová cesta do Hačavy pôvodne končila pri Čertovom moste. Ked bol v roku 1972 prechod za pomoci trhavín rozšírený, mohla byt cesta dokončená až do obce. Dnes je tu obľúbená chalupárska lokalita.
Miglinc je údolie, ktoré predeluje Jasovskú planinu na južnú a severnú časť. Údolím preteká potok s rovnomenným názvom. Dolina začína pri vyvieračke s napájaním pre zvieratá – Kozej studni.
Málo dotknutá príroda planiny lákala aj poľovníkov. Dokazuje to aj výstavba poľovníckeho kaštieľa s posedom rodiny Keglevichovcov v hornej časti doliny Miglinc, ktorý bol postavený v druhej polovici 19. storoĉia. Turniansky šľachtic Zsigmond Keglevich sa pokúšal aj o stavbu cesty v Zádielskej doline. Kaštieľ ale vyhorel a bol rozobratý pravdepodobne v povojnovom období. Dolina Miglinca, v ktorej sídlo stálo, bola jediným zdrojom vody pre celú planinu a tu vyvierajúce pramene boli aj impulzom na založenie Drienoveckých kúpeľov. Severne od nich, vo vtedajšom rozprávkovom parku rožňavského biskupa, vyvieral významný prameň Somodiforrás (Drienovecká vyvieraĉka). Neskôr, na sklamanie obyvateľov a návštevníkov ho biskup dal premeniť na napájadlo pre ovce. Obyvatelia a návštevníci navštevovali hlavne prameň Miglinca (dnešná Veľká Hačavská studňa), ktorý mal celoroĉne dostatok vody a vraj podporoval trávenie. V najvyššie položenej časti doliny je dodnes už vtedy založené napájadlo pre hovädzí dobytok Cicás (dnešná Kozia studňa).