Z Vernára, Pusté Pole sa vydáme po neznačených trasách. Tie sa stretávajú s potokom Strateník a vedú okolo jaskyne Kešelova diera. Jedná sa o veľkolepý krasový ponor potoka Strateník. Pôsobí dojmom, že sa jedná o cestu do stredu Zeme. Odtiaľ sa dostaneme na značené trasy a po rázsoche na výhľadový vrchol Predná hoľa v Nízkych Tatrách. Odtiaľ smerom Smrečinské sedlo, otočíme sa na hlavnom hrebeni po ktorom zídeme až do Vernára. Celkove budeme menej stúpať a oveľa viac klesať.
Trasa
Pusté Pole – Kešelova diera – Predná hoľa – Smrečinské sedlo – Vernár (nepovinne bunkre)
18 km; +759 m / -893 m
Doprava
Odchod os. vlakom zo ŽS KE o 5:57 h do Popradu. Prestup na autobus do Putého Poľa.
Návrat autobusom o 18:15 h z Vernára do Popradu. Prestup na rýchlik do Košíc. Príchod na ŽS o 20:03 h.
Zaujímavosti na trase
Predná hoľa (1545 m n.m.) sa nachádza približne 5 km západne od Vernára. Je považovaná za najvyšší vrchol Národneho parku Slovensky raj. Toto tvrdenie však z pohľadu geomorfológie neobstojí, pretože uznávané geomorfologické členenie Slovenska ju zaraďuje jasne k Nízkym Tatrám. Príčinou asi bude, ze ňou prechádza hranica Národnych parkov Slovenský raj a Nízke Tatry. V tomto pripade však táto umelá hranica nerešpektuje prírodne hranice pohorí. Či už jej prvenstvo uznáš alebo za najvyšší vrch budeš považovat Ondrejisko (1270 m n.m.), faktom zostáva, že za pekného počasia je Predná hoľa výhľadovo velmi atraktívna a poskytuje výhľady na Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Kráľovu hoľu i Slovenský raj.
Hlavnou atrakciou túry je Kešelova diera. Ide o vskutku veľkolepý krasový ponor potoka Strateník, ktorý sa s hukotom stráca pod obrovským bralom v diere s rozmermi okolo 20 m na výšku a 5 m na šírku. Je to skutočne impozantný útvar. Pri troche fantázie to skutočne pôsobí ako cesta do stredu Zeme.
Povesť: Neďaleko od nás je diera v zemi, kde padá ustavične voda. Padá stále dnu a nikto nevie, kam tá voda ide, kde vychádza. Ľudia na to chceli prísť. Nasypali za vrece pilín do nej a pozorovali, kde sa objavia, v ktorej vode. Vyšli na Pustom poli, takže do Hnilca sa dostala tá voda z diery. Popod zem tečie z Kešeľovej diery do Hnilca. Ako to pomenovanie vzniklo? Boli tu kedysi zbojníci, chodili do dediny kradnúť. Raz tak vzali gazdovi vola. Báli sa, aby ich nechytili, nevystopovali, lebo ťažký vôl robí hlboké stopy, podľa ktorých by ich našli. Ušili preto pre vola krpce a ešte mu ich aj naopak obuli. Zbojníci sa potom dostali do svojej skrýše v horách aj s volom bez toho, že by zanechali za sebou podozrivé stopy. V diere, kde varili a bývali, sa veľmi tešili zo svojho činu a začali od radosti tancovať: Hop, cup, kešeľ v diere! Hop, cup, kešeľ v diere! Kešeľ bolo meno toho vola. A odvtedy sa toto miesto povyše horárne volá Kešeľova diera.