Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bola situácia na východnom Slovensku mimoriadne zložitá. Maďarské orgány odmietali stratu tohto národnostne zmiešaného územia a mladá republika si tak musela svoju územnú celistvosť tvrdo vybojovať. Do obrany sa zapojili nielen novovytvorené dobrovoľnícke oddiely, ale najmä československé légie vracajúce sa zo zahraničia, ktoré čelili ofenzíve maďarskej Červenej armády pod vedením Bélu Kuna.

Ťažisko operácií ležalo priamo v okolí Košíc, pričom ťažké boje prebiehali na línii od Turne nad Bodvou, cez Medzev až po hrebene Volovských vrchov. V júni 1919 maďarské vojská prelomili obrannú líniu a postupovali priamo na mesto. Pri obrane tohto územia položilo život 1 018 príslušníkov československých ozbrojených síl, z toho 895 Čechov. Obyčajní vojaci aj legionári tu zvádzali krvavé strety, pričom mnohí zostali nezvestní alebo utrpeli ťažké zranenia.

Aj keď maďarská armáda Košice 6. júna 1919 na krátky čas obsadila, po francúzskej intervencii a zásahu dohodových mocností musela mesto napokon opustiť. Posledné vojenské operácie v regióne utíchli koncom júna 1919. Legionársky chodník, ktorý vznikol vďaka Českého spolku v Košicích, dnes spája tieto historické miesta a pripomína hrdinstvo vojakov z bojísk, ktoré sa po rokoch zmenili na pokojné turistické ciele.

Český spolek v Košicích podrobne popisuje Legionársky chodník na tejto stránke.

---

Natáčanie na legionárskom chodníku

Televízia STVR v rámci relácie Od prameňa natočila nový diel venovaný Chodníku legionárov. Za vznikom tejto trasy medzi Kysakom a Turňou nad Bodvou stojí najmä Český spolek v Košicích, ktorý ju nielen vytvoril, ale nechal na nej obnoviť či vybudovať pamätníky venované našim padlým vojakom a legionárom. Chodník tak dôstojne pripomína miesta bojov maďarskej a československej armády na východe Slovenska v júni 1919.

V relácii som mal možnosť vystúpiť ako turista a spojiť tak rozprávanie o našej pohnutej histórii s krásami okolitej prírody. Ako košickí turisti sme prešli celý legionársky chodník v roku 2022, takže sme na ňom osobne navštívili pamätníky a turisticky zaujímavé miesta. Počas natáčania sme prešli viaceré lokality v Slovenskom krase a na hrebeni Volovských vrchov. Okrem Pamätníka legionárov v Turni nad Bodvou sme navštívili aj lákavé a pre mnohých možno netradičné miesta, ako napríklad menej známe vodopády v Hájskej tiesňave, pri Čertovom moste sme hľadali rímsu s prechodom a na hrebeni Volovských vrchov to bola Apáthyho vyhliadka neďaleko chaty Erika.

Bolo to neskutočne veľa práce, jazdenia, chodenia, rozhovorov, natáčania a fotenia. Skutočná celodenná drina s právom na zaslúženú večernú únavu. Tím STVR bol však skvelý – či už režisérka Lenka Samuely alebo kameramanka Viktória Grytsiv. Bežný človek si ani neuvedomuje, čo všetko sa skrýva za prácou s kamerou v teréne a následnou postprodukciou v štúdiu.

P.S.: Na konci natáčania sa ma pýta dievčatko v Zlatej Idke:
„Ujo, čo hľadáte pri tej zastávke?“
„No, takú krabičku.“
„To akože kešku? Tá je predsa tam…“
Zlaté dievčatko.

Ďalší deň natáčania

Na záver prípravy dokumentu nás čakalo ešte poldňové natáčanie v Kysaku. Ako prvé sme sa zastavili na miestnom cintoríne, kde sa nachádza pamätník československých legionárov a hroby dvadsiatich vojakov. Historik Vojtech Kárpáty opísal boje, ktoré sa odohrávali priamo v Kysaku a jeho blízkom okolí. Keďže železničná stanica bola súčasťou miesta bojov, zastavili sme sa aj tam, aby sme natočili jej detaily a prechádzajúce vlaky. Veľmi sa nám hodili výhľadové miesta, tak sme vyšli na horný koniec Kysaku a natočili zábery do Hornádskej kotliny. Aby sme zachytili aj časť Legionárskeho chodníka, presunuli sme sa ešte k horárni, kde si účastníci Cesty hrdinov SNP môžu nabrať vodu z miestneho prameňa. Natáčanie sa nám síce trochu natiahlo, ale osvieženie z prameňa stálo za to.

Dokument je hotový

Relácia Od prameňa – Po stopách českých Legionárov mala premiéru 8. júna 2026 o 8:30 h na Dvojke. Stále si ju však môžete pozrieť v archíve. Budem rád, ak sa vám bude páčiť. Lenka odviedla veľký kus kvalitnej práce a z výsledku som neskutočne nadšený.

PS: Na pamätníku v Kysaku sa nachádza Československý vojnový kríž 1918. Graficky ho tvoria štyri prepojené kruhy. Majú symbolizovať jednotu novej republiky a nesú štyri zemské znaky – Čiech, Slovenska, Moravy a Sliezska. Možno väčšina z nás tieto symboly už ani nepozná. Asi si to neuvedomujeme, ale aj vďaka symbolom existuje a pretrváva jednota národov či komunít. Dnes na dôležité symboly pomaly zabúdame a tým, bohužiaľ, vytvárame neistotu pre našu budúcnosť.