Trasa

Ružín, ŽS – Malý Ružinok – Suchá jaskyňa – Červený komín – Jaskyňa pod Debrami – Debry – lúky pod Sivcom – Koňova skala – Ružín, ŽS
7,7 km; +546 m / –546 m

Doprava

Odchod os. vlakom zo ŽS KE o 9:26 h do ŽS Ružín (9:56 h)

Návrat os. vlakom o 14:03 / 16:13 h zo ŽS Ružín do Košíc (ŽS KE – 14:32 / 16:41 h)

---

Zaujímavosti na trase

Kras Sivca tvorí dolina Malý Ružínok a samotný vrch Sivec (780,8 m n.m.), ktorý ohraničuje oblasť zo západu. Zo severu je oblasť ohraničená vodnou nádržou Ružín a z východu územie oddeľuje od krasu doliny Ružínok Spálený vrch (797 m n.m.). Z juhu je oblasť ohraničená nekrasovým súvrstvým. Južné, resp. juhovýchodné ohraničenie oblasti nie je až také jednoznačné, pretože sa tu stretá kras Sivca s krasom doliny Ružínok (a krasom Bielej Skaly).

Tam, kde sa dnes rozprestiera vodná nádrž Ružín, existovala rovnomenná dedinka Ružín. Vodná nádrž je obkolesená nádhernou prírodou a skalnatými útvarmi. Jedným takým zaujímavým útvarom je aj Koňova skala. Ako sa k tomu názvu skaly prišlo? Nuž teda počúvaj. Bol pekný, slnečný deň. V malej dedinke Ružín od rána ľudia žili svojím každodenným životom. Všetci sa živili poľnohospodárstvom, každý pracoval na svojom kúsku poľa. Aj roľník Jano išiel hneď ráno orať pole so svojimi koňmi. Nad jeho poľom sa vynímala šikmá skala, ktorá bola veľmi vysoká a strmá. Jano pracoval celý deň. Keď končil namáhavú oračku, už sa zvečerievalo. Len tu zrazu, čosi čudné vybehlo z kríkov. Vyzeralo to ani nie ako človek, ale ani celkom zvieraciu podobu to nemalo. Kone sa veľmi zľakli a splašili sa. Utekali z poľa priamo na spomínanú šikmú skalu. Každý iným smerom. Tu sa zrazu jeden kôň na skale pošmykol a začal padať dole. Dopadol do rieky, v ktorej sa dolámal a utopil. Druhý kôň sa stratil a dodnes sa nevie, čo sa s ním stalo. Či bolo tak, alebo inak, to je v podstate jedno. Ale Koňova skala sa nad Hornádom vypína do dnes.

Výhľadová Koňova skala sa nachádza na severozápadnom svahu vrchu Hrabina (584 m n.m.) v nadmorskej výške 350 – 400 m n.m. Výhľadový skalný útvar je približne široký 200 metrov a jeho výška od hladiny priehrady je od 40 do 60 metrov. Na vrcholovej plošine skalných brál sa nachádzajú ružínske lúky, ktoré ponúkajú pekné výhľady do okolia. Koňova skala má takmer kolmo klesajúce skalné steny, ktoré obmýva voda z vodnej nádrže Malá Lodina. Najkrajší pohľad na Koňovú skalu je z cestného mosta, ktorý prechádza vodnou nádržou. Podľa povesti tu na čistinke za svitu mesiaca môžeme stretnúť lesné víly. Tie tu tancujú v čarovných kruhoch a roznášajú vzduchom vôňu rastlín.

GPS: N 48°51.88200′ E 21°5.95500′

---

Suchá jaskyňa je 11 metrov dlhá, kryogénno-korózna jaskyňu nachádzajúcu sa v skupine skál oproti najväčšiemu pravostrannému prítoku Malého Ružínka (SV od Sivca). Vchod jaskyne je trojuholníkovitého tvaru s rozmermi 3,5 x 3,5 m a je ho vidieť už z diaľky zdola. Vstupná časť jaskyne je priestorovo veľká s rozmermi 3 m na šírku, 5 m na dĺžku, výška je od 3,5 m po 2 m, so smerom na SZ. Ku koncu sa táto časť zúži a aj strop sa zníži (na 1 m). Tu, po siedmych metroch, sa jaskyňa lomí v pravom uhle a chodba smeruje na JZ. Zadná časť je vlhšia ako vstupná, ktorá je suchá, a prerážajú do nej korene. Taktiež hlina nachádzajúca sa na dne je vlhká, vo vstupe je úplne suchá. Jaskyňa bola dlhodobo využívaná na bivakovanie, a tak je aj upravená. Nachádza sa tu „posteľ“ a provizórna piecka. Vchod jaskyne je zahradený drevenou stenou. Taktiež sa tu nachádza množstvo odpadu. Jaskyňa nemá žiadnu výzdobu.

Dĺžka: 11 m; GPS približne: N 48°51.029′ E 21°6.392′