Home » Verejné túry » Vrcholy v okolí Košíc

Vrcholy v okolí Košíc

Ponúkam Ti sériu individuálnych výletov pod názvom Vrcholy v okolí Košíc. Cieľom týchto túr je vystúpiť na atraktívne vrcholy v okolí Košíc alebo v Košickom kraji s možnosťou získať odmenu – magnetku. Východiska na trasy k vrcholom sú v dosahu verejnej dopravy.

Podmienky získania magnetky

Vystúp na všetky uvedené vrcholy po trase, ktorú si zvolíš sám. Ponúkam aj doporučenú trasu. Jedná sa o zaujímavé vrcholy alebo vrcholy v zaujímavých oblastiach pri Košiciach. Ak chceš za všetky výstupy získať magnetku, vyfoť sa na určenom mieste podľa popisu, aby bolo zrejmé, o aký vrchol sa jedná. Fotografia poslúži ako potvrdenie o vystúpe. Fotografie mi pošli na emailom na astern333@gmail.com. Po ich overení získaš magnetku zdarma. Predanie magnetky osobne po dohode. Niektoré vrcholy sa dajú zvládnuť naraz na jednej trase alebo s pomoocu dopravy. To už je na Tebe.


Vrcholy

V blízkom okolí Košíc

Viničná (408 m n.m.)

GPS: 48.7817103N, 21.2787025E

Vyfotenie

Pri vysokom štíhlom dube na okraji ťažobne – od altánku po ľavej strane začína panelová cesta. Po nej cca 120 m až temer k panelmi vyloženej odbočke doprava. Cca 2 m pred ňou je úzky chodníček strmo na malý kopček (cca 5 m) k vysokému štíhlemu dubu s tabuľou Dobývací priestor. Vidieť ho priamo od panelovej cesty. Je od neho krásny pohľad na jazierko a ťažobnú stenu bieleho ílu.

Popis

Viničná je nižší vrchol sopečného pôvodu, ktorý sa nachádza medzi Budimírom a Ťahanovcami. Pod vrcholom sa ťaží keramický íl. Na juhozápad od vrcholu tečie potok s rovnomenným názvom. V okolitom Ťahanovskom lesoparku sa nachádza náučný chodík s informačnými tabuľami, altánkami a ohniskami. SV od vrchu smerom na Budimír sa nachádza tufový svah. Určite sa nevyrovná krásou Tufovému kaňonu pri obci Ploské, avšak je to zaujímavé miesto.

Možná trasa 

Z Ťahanovce obce po neznačených trasách smerom na Viničnú. Návrat po neznačených trasách na sídlisko Ťahanovce.
Vzdialenosť: 9,6 km; prevýšenie: + 281 m / – 190 m


Hradová (466 m n.m.)

GPS: 48.7613497N, 21.2370328E

Vyfotenie

Pred vyhliadkovou vežou alebo pri Infocentre

Popis

Vrch Hradová je súčasťou strediska Hradová. Je tu vybudovaná vyhliadková veža s výhľadom na Košice a okolie. Veža bola postavená v roku 1987 a je vysoká 21,5 metrov. Výstup na vežu nie je podmienkou plnenia. Na západnom vrchole svahu sa nachádza areál so zvyškami zrejme nikdy nedostavaného Košického hradu, hradnou scénou, prírodným amfiteátrom a infocentrom. Skalný hrebeň vrchu je ukončený vyhliadkovou plošinou, ktorá ponúka výhľad na Košice. Hradný areál bol v rokoch 2012-2013 výrazne zakonzervovaný a zrevitalizovaný ako súčasť projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Vďaka tomu sa stal spolu s blízkou vyhliadkovou vežou a ZOO častým cieľom Košičanov a návštevníkov mesta. Od roku 2011 sa venuje záchrane Košického hradu Občianske združenie Castellum Cassovia.

Možná trasa

Z Čermeľa po náučnom chodníku a ŽTZ na Hradovú. Návrat po ŽTZ na Lokomotívu.
Vzdialenosť: 5,1 km; prevýšenie: + 279 m / – 28 m


V pohorí Volovské vrchy

Železný vrch (818 m n.m.)

GPS: 48.7825094N, 21.0955875E

Vyfotenie

Pri pamätníku padlým vojakom

Popis 

Železný vrch sa nachádza južne od obce Košická Belá. Na vrchole sa nachádza televízny vykrývač a pamätník padlým vojakom československých légií, ktorí bojovali v roku 1919 s Maďarskou Červenou armádou v oblasti. Vojaci v súčasnosti pochovaní v Košickej Belej. Pamätník bol obnovený v roku 2000 a bola doňho osadená pôvodná pamätná tabuľa. O rok neskôr bol na trase bojov otvorený náučný „Legionársky chodník” vedúci z Kysaku cez Košickú Belú do Turne nad Bodvou. Chodník má dĺžku 66 km a dá sa pohodlne prejsť za necelé tri dni s ohľadom na možnosti prenocovania.

Možná trasa 

Z obce Košická Belá po ŽTZ na Železný vrch. Návrat po ŽTZ na chatu Lajoška a po ČTZ na Jahodnú.
Vzdialenosť: 11,6 km; prevýšenie: + 610 m / – 407 m


Folkmarská skala (915 m n.m.)

GPS: 48.8289564N, 21.0111556E

Vyfotenie

Pri tabuli KST – Folkmarská skala

Popis 

Tento vápencový a bralnatý masív sa nachádza na rázsoche nad obcou Kojšov. Na hrebeni svahu sa strieda zmiešaný les a horské lúky. Na vrchole rastie rastlina Jarabina spišská, ktorá nerastie nikde inde na svete. Hniezdi tu tiež dravé vtáctvo. Pod bralom sa nachádzajú bývalé štôlne. Začiatkom 20. storočia baníctvo v celom Gelnickom okrese upadlo. Neďaleko sa nachádzajú cvičné lezecké skaly Turniská. Folkmarská skala poskytuje výhľad na hrebeň Volovských vrchov, Krompašský vrch, Zlatý stôl, pohorie Branisko, obec Kojšov, do doliny Kojšovského potoka, pohorie Čierna hora a za dobrého počasia na Kráľovú hoľu a Vysoké Tatry. Folkmarská skala je súčasťou náučného chodníka Folkmarská a Murovaná skala, ktorý začína v Kojšove a končí vo Veľkom Folkmári.

Možná trasa

Z autobusovej zastávky Miklipark po ŽTZ na Folkmarskú skalu. Návrat po ŽTZ do obce Kojšov.
Vzdialenosť: 9,1 km; prevýšenie: + 446 m / – 503 m


Kojšovská hoľa (1246 m n.m.)

GPS: 48.7822742N, 20.9877997E

Vyfotenie

Pri tabuli KST – Kojšovská hoľa

Popis

Tento rozložitý výhľadový a vrchol sa vypína nad obcami Zlatá Idka a Kojšov. Povrch vrcholu je prevažne trávnatý. Vrchol a okolité lesy sú bohaté na čučoriedky, brusnice, lesné jahody, černice, maliny a liečivé rastliny. Od roku 1988 je na vrchole vybudovaná meteorologická radarová stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu. Na juhozápadnom svahu vrcholu sa nachádza 49 mierových stĺpov, ktoré majú symbolizovať zachovanie mieru v Európe. Pod vrcholom smerom na západ sa nachádza turistická horská chata Erika. Turistom sa z tohto lúčneho vrchu ponúka prekrásny kruhový výhľad na panorámu Nízkych a Vysokých Tatier, ako aj celej východnej časti republiky a okolité obce a mestá – Košice, Prešov, Margecany, Prakovce, Moldava nad Bodvou, Gelnica a ďalšie. Na vrchole často fúka, aj v teplom období.

Možná trasa

Z obce Zlatá Idka po ZTZ na Spálenicu a po ČTZ na Kojšovskú hoľu. Návrat po MTZ do obce Zlatá Idka.
Vzdialenosť: 15,1 km; prevýšenie: + 679 m / – 679 m


V pohorí Čierna hora

Sivec (781 m n.m.)

GPS: 48.8483681N, 21.1011742E

Vyfotenie

Pri tabuli KST – so skrinkou na skalnatom vrchole

Popis 

Tento vrch predstavuje úzky vápencový hrebeň s ostrým skalnatým bralom a priľahlými strmými svahmi. Sivec predstavuje vyhliadku nad priehradou Ružín a najkrajší vrchol Čiernej hory. Vrcholové bralo je pretiahnuté do úzkeho skalného hrebienka. Dominantný zalesnený vrch je súčasťou krasového územia Ružínsky kras, ktoré patrí medzi najmenšie krasové územie na Slovensku. V okolí vrchu sa nachádza niekoľko krasových jaskýň. Z vrcholu je pekný výhľad na Volovské vrchy, vodnú nádrž Ružín, Branisko, Slanské vrchy a za priaznivého počasia aj na Vysoké Tatry. Vrch Sivec je súčasťou prírodnej rezervácie Sivec, v ktorej platí 5. stupeň ochrany a neumožňuje vybočovať z turistických značkovaných chodníkov. Na skalom brale je umiestnená plechová skrinka s vrcholovou knihou. Samotný vrchol Sivca je najlepšie viditeľný z vlakovej stanice Ružín a zo Siveckých lúk.

Možná trasa

Z obce Košické Hámre po ZTZ a ŽTZ na Sivec. Návrat po ŽTZ na vlakovú stanicu Ružín.
Vzdialenosť: 10,3 km; prevýšenie: + 551 m / – 588 m


Jánošikova Bašta (523 m n.n.)

GPS: 48.8484264N, 21.1801156E

Vyfotenie

Pri tabuli KST – Jánošíkova Bašta

Popis

Jánošíkova Bašta je známa skala a takmer 50 metrov vysoký výhľadový skalný útvar, ktorého svahy prudko klesajú do doliny Hornádu. Nachádza sa neďaleko obcí Kysak (osada Brezie) a Veľká Lodina, odkiaľ je najlepšie viditeľná. Skala umožňuje výhľad do doliny Hornádu s hlavnou železničnou traťou a na oproti stojací vrch Humenec. Jánošíková Bašta je najstaršia horolezecká oblasť pri Košiciach asi s päťdesiatimi stredne ľahkými cestami s dĺžkou 45 – 50 metrov. Skala umožňuje výhľad do doliny Hornádu, ktorou prechádza železničná dvojkoľajná trať. Ďalej sú to výhľady na oproti stojací vrch Humenec, za ním vrch Tlstá, východným smerom na vrch Hrad so zrúcaninami hradu Kysak, západným smerom na Bokšovské skaly, vrch Bokšov, v pozadí Slanské vrchy a severovýchodným smerom na časť Košickej kotliny.

Možná trasa

Z obce Kysak po ČTZ na Vysoký vrch. Návrat po ČTZ do Čermeľa.
Vzdialenosť: 19,9 km; prevýšenie: + 732 m / – 709 m


Šľuchta (781 m n.n.)

GPS: 48.8767808N, 21.0308592E

Vyfotenie

Na vrchole s triangulačným stĺpom

Popis 

Tento zalesnený vrchol sa nachádza sa v blízkosti obcí Jaklovce a Margecany. Západne od vrcholu sa nachádza Vyhliadka Veles, ktorá poskytuje výhľady až na Vysoké Tatry. Ďalšie tri vyhliadky Kolovrat, Lada a Dživa sa nachádzajúce severne od vrcholu a poskytujú výhľady na Ružín, pohorie Čiernu horu, hlavnú vlakovú trať, dedinu Rolova huta a chatovú osadu Kozinec. Výstup na vrchol a pohyb po jeho svahoch je pomerne náročný. V minulosti bola trasa na vrchol vyznačená miestnou zelenou značkou, ktorá však už roky nie je udržiavaná. Kvôli tejto staršej a menej výraznej značke, ktorá sa nenachádza na každej mape, je Šľuchta medzi turistami menej známa.

Možná trasa

Z obce Margecany po neznačenej trase a náučnom chodníku na Šľuchtu. Návrat po náučnom chodníku a neznačenej trase do obce Margecany.
Vzdialenosť: 16,2 km; prevýšenie: + 807 m / – 807 m


V pohorí Slovenský kras

Jasovská skala (349 m n.m.)

GPS: 48.6784678N, 20.9724019E

Vyfotenie

Pri niektorej tabuli náučného chodníka na vrchole Jasovskej skaly

Popis

Jasovská skala sa nachádza sa v nad južnou časťou obce Jasov. Skala ponúka úžastný výhľad do okolia na Volovské vrchy, obec Jasov a premonštrátsky barokový kláštor. V pôdoryse je Jasovská skala dlhá 500 m. Na jej vrcholovej časti sa vyvinulo škrapové pole husto zarastené vegetáciou. Nachádza sa tu jaskyňa Kamenná pivnica, ktorá súvisí so systémom verejne prístupne Jasovskej jaskyne. Na skale se nachádzajú zrúcaniny Jasovského hradu. Hrad postavili v 14. storočí ako ochrannú baštu kláštora a spravoval ho sám palatín. Hrad zanikol pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia.

Na Jasovskej skale sa nachádza NPR Jasovské dubiny, ktorá bola vyhlásená v roku 1950 na ochranu zachovalých prírodných spoločenstiev miestami prestúpených xerotermnými biotopmi. Prevažujú v nej lesné spoločenstvá bukových dúbrav a dubových bučín v druhom a treťom lesnom vegetačnom stupni. Vegetáciu územia tvoria zástupcovia xerotermnej a vápenomilnej flóry. Zo živočíchov sa tu vyskytujú viaceré druhy chrobákov, motýľov a netopierov. Hniezdia tu vzácne druhy vtákov: ďateľ prostredný, ďateľ bielochrbtý, muchárik malý, muchárik bielokrký a iné.

Možná trasa

Z obce Drienovské kupele po ŽTZ na Ladislavovu vyvieračku, na Jasovskú skalu a do obce Jasov.
Vzdialenosť: 11,7 km; prevýšenie: + 433 m / – 358 m


Turniansky hradný vrch (360 m n.m.)

GPS: 48.6108997N, 20.8749194E

Vyfotenie

Pri tabuli pred Turnianskym hradom

Popis

Turniansky hradný vrch sa nachádza v južnom rohu Zádielskej planiny, asi 2 km na sever od obce Turňa nad Bodvou. Na vápencovom kopci je zrúcanina byvalého župného Turnianského hradu z roku 1357, ktorý po víťazstve cisárskych vojsk nad kuruckými povstalcami roku 1685 zostal v ruinách. Územie vrchu predstavuje vedecky významnú floristickú lokalitu na území Slovenska, aj strednej Európy. Nachádza sa tu nálezisko vzácnej trvácej byliny v celosvetovom meradle – rumenice turnianskej, ale aj iných vzácnych druhov vegetácie.

V súčasnosti je Turniansky hrad verejnosti voľne prístupný a o obnovu tejto kultúrnej pamiatky stará občianske združenie Castrum Thorna. Zrúcaniny hradu dokazujú, že i tento hrad bol budovaný v niekoľkých, časovo od seba vzdialených etapách. Zachovala sa aj čiastočne cesta, ktorou bol hrad sprístupnený pričom v skalnom podloží sú viditeľné stopy po kolesách vozov. Hradu dominovala štvorhranná veža, ktorá je aj dodnes najmohutnejšou časťou zrúcanín.

Možná trasa

Z obce Turňa nad Bodvou po MTZ na Turniansky hrad. Ďalej po MTZ do Zádielskej doliny a po ČTZ do obce Dvorníky.
Vzdialenosť: 13,2 km; prevýšenie: + 604 m / – 579 m


V pohorí Slanské vrchy

Rankovské skaly (780 m n.m.)

GPS: 48.8249339N, 21.4940567E

Vyfotenie

Pri tabuli KST – Rankovské skaly

Popis

Rankovské skaly sa nachádzajú nad obcou Herľany. Tiež sa tu nachádza rovnomenná prírodná rezervácia. Skaly ponúkajú výhľady na celé údolie Torysy, časť Slanských vrchov, časť Zemplínskych vrchov, Košice, Čergov, Volovské vrchy a Čiernu horu. Vyskytujú sa tu vzácne druhy rastlín, lesné, lúčne a skalné rastlinné spoločenstvá a živočíšne spoločenstvá. Späť do Herlian sa dá vrátiť aj okruhom po “pirátskej” červenej značke, okolo poľovníckej chaty a po lúkach.

Možná trasa

Z obce Herľany po ZTZ na Rankovské skaly. Návrat po rovnakej trase.
Vzdialenosť: 10,6 km; prevýšenie: + 482 m / – 482 m


Zopár fotiek…

Ťažobný priestor pod Viničnou
Sivec
Večera na Folkmarskej skale
Zalesnená Šľuchta
Posedenie na Rankovských skalách
Jasovská skala s výhľadom na kláštor